Cena Bronislavy Müllerovej

Prihláška obsahuje ako prílohu (v jednom súbore PDF, v celkovom rozsahu do 10 normostrán) literárnu prácu, najlepšie úvahu alebo esej, na tému slobody slova, výslovne sa vzťahujúcu na nasledujúci text. (Okrem toho treba vyplniť základné údaje do webového formulára.)

K textu nepristupujte ako k sledu tvrdení, s ktorými niekedy súhlasíte, inokedy nie. Snažte sa ho čítať z perspektívy autora a predpokladajte, že ide o zmysluplný, vnútorne jednotný celok.

„Ľudské práva, od ich osvietenských počiatkov až po najnovšie dokumenty OSN, sú výbavou človeka na cestu nedokonalým svetom, aby v ňom mohol zodpovedne žiť. Zodpovednosť je zároveň slobodou a osobnou disciplínou a je záručením sa za slabších, ktorí ju nedokážu uniesť. Vyplýva z poznania, že najvyšším meradlom ľudského konania nie je štátna moc alebo všeobecný dohovor, ale pozícia, v ktorej človek uznáva, že nediponuje pravdou, ale v pokore sa jej dáva k dispozícii. Keďže človek si poslednú inštanciu svojej zodpovednosti depersonalizoval a pojem Boha sa stal nepreukázateľným aj pre moderných teológov, má pre túto inštanciu len abstraktné pojmy najvyšších hodnôt. Ale dôležitejšie ako výraz, ktorým moderný človek vyjadruje konečnú inštanciu svojej povinnosti, je to, ako v jej mene presadzuje práva iných ľudí. Práve z vedomia konečného záväzku nadspoločenskej povahy človek odvodzuje svoju slobodu. Zodpovednosť, ktorá je s ňou spojená, napĺňa v najvyššej miere, keď koná s vedomím osobného rizika proti mocným, aby sa zastal slabých. V mene tejto slobody boli sformulované ľudské práva."
(Komárková, B. Původ a význam lidských práv. Praha 1990. s. 219-220)